Bowling for Goebbels

Americká verejnosť je masakrom silne otrasená a prezident Bush sľubuje ďalšie obmedzenia strelných zbraní. V podobnom duchu sa nesie aj debata na slovenských webstránkach. Väčšina ľudí, zmagorená Moorovým propagandistickým filmom Bowling for Columbine, vidí príčinu v príliš benevolentnom prístupe k zbraniam alebo v americkej "kultúre násilia".

Michael Moore spolieha na našu krátku pamäť, keď nám vo filme ponúka Kanadu ako svetlý príklad prístupu k zbraniam, keďže práve tu sa udial vôbec jeden z prvých školských masakrov. V roku 1989 postrieľal 25-ročný Marc Lépine 14 študentiek a ďalších 14 ľudí zranil na montrealskej polytechnike.  

Masakry na amerických školách sú síce pomerne časté, no nevyhli sa ani Nemecku, ktoré má inú kultúru, aj prísnejšie zákony ohľadne zbraní ako USA, čo však pred piatimi rokmi nezabránilo jednému gymnazistovi z Erfurtu postrieľať 16 spolužiakov. Ďalšia vec je, že študent, ktorý masaker vo Virgínií spáchal, nebol Američan, ale Kórejec, takže debata o americkom "kulte zbraní a násilia" nie je v tomto prípade namieste.

Dá sa však debatovať o zákonných obmedzeniach prístupu k zbraniam. V súvislosti s prípadom sa totiž nikde nespomína, že keby malo pištoľ aspoň zopár ľudí z tých 32 obetí, šialeného strelca by sa podarilo veľmi rýchlo spacifikovať. Tieto masakre vždy dopadnú s hrozivou bilanciou, pretože na strane obetí nikdy nie sú ozbrojenci, ktorí by sa psychopatovi postavili do cesty a polícií trvá neúmerne dlho, kým dorazí na miesto činu.

V teórií rôznych humanistov by mala byť verejnosť kompletne odzbrojená. Legálne nosiť zbraň by mohli len policajti a príslušníci armády. Buďme úprimní, takáto situácia nikdy nenastane. Kriminálne živly si zbraň zadovážia bez ohľadu na zákonné proklamácie a často im ju predajú práve policajti. Odzbrojiť národ znamená nechať slušných ľudí napospas kriminálnikom. Dôsledky sú v takom prípade najvypuklejšie v krajinách, kde je vymožitelnosť práva mizerná. Celý štát sa potom stáva eldorádom ilegálnych, dobre vyzbrojených organizovaných skupín.

Viac zbraní, menej zločinov

Navzdory rôznym ľudovým mýtom, zatiaľ nikto empiricky nepreukázal, že sťaženie prístupu k zbraniam prispelo k zníženiu zločinnosti. Viacero štúdií však potvrdzuje opak. Ako píše český ekonóm Dan Šťastný, v Británii od roku 1996 verejnú držbu zbraní takmer úplne zrušili a počet ozbrojených trestných činov sa následne zvýšil o 40%. V tom istom roku sa čosi podobné udialo v Austrálií, kde počet ozbrojených lúpeží stúpol o vyše 50%, neozbrojených o 37% a prepadnutí o 24%.

V USA je pištoľ využívaná štyrikrát častejšie k obrane ako k útoku. Ak sa strelná zbraň použije na spáchanie zločinu, sú toho plné správy, ale nikdy sa nehovorí o situáciách, kedy pištoľ alebo puška zločin zmarili. Len v jednom z 50 prípadov použitia zbrane v sebaobrane treba na človeka reálne vystreliť. V 49 prípadoch na zmarenie zločinu stačí zbraň vytiahnuť alebo ňou vystreliť do vzduchu.    

Že viac zbraní znamená menej zločinov skonštatovala aj empirická štúdia Johna R. Lotta, ktorá bola v roku 1997 zverejnená v prestížnom Journal of Legal Studies. Ako to funguje? Predstavme si neozbrojenú mladú ženu, na ktorú sa na opustenej nočnej ulici napojí stokilový chlap. Dievča sa snaží ujsť, no maniak ju dobehne, ľahko premôže a znásilní. Teraz si predstavme, že obaja majú strelné zbrane. S pištoľou sú si zrazu obaja rovní. Samozrejme, páchateľ môže využiť moment prekvapenia, ale keď tento absentuje, nie je už viac rozdiel medzi stokilovým zápasníkom a útlou dievčinou.

Strelná zbraň však nielen relativizuje fyzické rozdiely medzi ľuďmi, ale taktiež zvyšuje náklady zločinu v očiach páchateľa. Každý zločinec zvažuje náklady a výnosy trestného činu. Keď má obeť zbraň, je pre potenciálneho útočníka nebezpečnejšia a svoj úmysel si dvakrát rozmyslí. Samozrejme, keď štát prístup k zbraniam obmedzuje, vlastne tým k zločinnosti prispieva. Napríklad v kultúre nie veľmi naklonenej zbraniam, akú má Slovensko, je len nízka pravdepodobnosť, že osamelé dievča na nočnej ulici bude mať pištoľ. Páchatelia si teda skôr niečo dovolia.

Predstavme si partiu násilníkov, ktorí mlátia na ulici bezbrannú obeť palicami. Okolo chodia ľudia, ktorí sa boja pomôcť – rovnako ako obeť totiž ani oni nie sú ozbrojení. Môžu tak nanajvýš zavolať políciu, ale kým tá príde, útočníci sú už dávno preč a obeť vypustila život.

Prirodzené právo

Aj hypotetická situácia, kedy strelné zbrane vlastní naozaj len polícia a armáda, napomáha kriminalite. Útočník totiž môže k agresii použiť tyče alebo nože a to v plnej istote, že jeho obeť stopercentne nie je ozbrojená.

Iný príklad: v meste funguje partia hrubokrkých, ktorí vyberajú výpalné od majiteľov reštaurácií a pohostinstiev. Humanisti vám nahovárajú, že je nemravné vlastniť pištoľ a štát vám sťažuje legálny prístup k zbraniam, aj keď sám poriadok zabezpečiť nedokáže. Ak by sa však podnikatelia mohli ozbrojiť rovnako ľahko ako výpalníci, potenciálne náklady vypalovania by pre hrubokrkých dramaticky stúpli. V liberálnom režime držby zbraní by mal organizovaný zločin menej príležitostí.  

Právo vlastniť strelnú zbraň a v prípade potreby ju aj použiť na obranu seba, svojich blízkych alebo svojho majetku, je prirodzeným ľudským právom. Príklady z Izraela a Švajčiarska, kde je držba zbraní ešte rozšírenejšia ako v Spojených štátoch ukazujú, že sa to dá aj bez zvýšeného rizika pre obyvateľstvo.

 

www.aktuality.sk