Kým v Británii zavádza vláda do verejných škôl cielene homosexuálnu indoktrináciu, poľská ombudsmanka pre práva detí sa vyslovila za zákaz výkonu povolania pre inak orientovaných učiteľov, športových trénerov a umeleckých pedagógov. Je to však dobrý nápad?
Najliberálnejšie by bolo, keby sa štát do toho nemiešal a ponechal by jednotlivým školám právo rozhodnúť, či homosexuálnych vyučujúcich u seba zamestnajú alebo nie. Vzdelávacie zariadenia by mali disponovať širokou autonómiou a rodičia by mali vedieť, čo si vyberajú. Niektorí by dali prednosť konzervatívnejšej škole s výchovou viac zameranou na rodinu, ďalší by si zvolili liberálnejšiu školu s opačnými hodnotami. V priebehu jednej generácie by sa ukázalo, čo je životaschopnejšie, či tradičná rodina alebo voľnomyšlienkársky hedonizmus.
Vyvlastňovať rodine dieťa zo strany štátu a potom ho indoktrinovať vo svojej podstate chorou ideou tolerancie voči akejkoľvek zvrhlosti, je nesprávne. Ak rodičia majú povinnosť dieťa vyživovať a vychovávať, malo by to zahŕňať aj právo posunúť na ne svoj svetonázor, vrátane prípadných predsudkov.
Návrh Ewy Sowinskej bude nepochybne médiami označený za akt homofóbie a dôkaz toho, že v Poľsku sa porušujú ľudské práva. No avizované opatrenia sú len reakciou na výbuchy politickej korektnosti a pozitívnej diskriminácie všetkých foriem úchyliek v niektorých západoeurópskych krajinách. Tam, kde sa jej nekladú žiadne medze to homosexuálna loby so svojimi požiadavkami už značne preháňa.
Navyše, je pochopiteľné, že poľskí rodičia sa boja o svoje ratolesti. Úrady nášho severného suseda dnes informovali, že tamojšia polícia zatkla 33 ľudí pri rozsiahlej operácií proti šíriteľom detskej pornografie. Poľskej vláde zjavne záleží na ochrane mládeže pred sexuálnym zneužívaním, ktoré by mohlo prísť z rôznych strán.
Súkromná a verejná sféra
História nás učí, že jednou z najdôležitejších vecí pre rozvoj a prosperitu civilizácie je dôsledné udržiavanie hraníc medzi súkromnou a verejnou sférou. Či už ide o vlastníctvo alebo sex – dobré ploty robia dobrých susedov.
Otázky sexuálnej orientácie a pohlavného života vždy patrili k najintímnejším veciam každého jednotlivca. Prináležalo k dobrému bontónu, že tieto záležitosti nie sú predmetom verejnej diskusie. Je veľmi smutné, že súčasný vývoj kráča úplne opačným smerom. Hranice medzi súkromnou a verejnou sférou sa čoraz viac narúšajú a to v mnohých oblastiach.
Pred pár desaťročiami problém sexuálnej orientácie v jeho dnešnej podobe vôbec nemohol existovať. Žiadny učiteľ nepríde do triedy s tým, že „moje meno je Igor Hniezdo a som heterosexuál“. Keď skupina ľudí spolupracuje v škole, prípadne na pracovisku, sexuálnu orientáciu spolu spravidla neriešia.
V tomto zmysle môže homosexuál pokojne robiť akékoľvek zamestnanie a možno aj učiť, lebo samotný výkon práce je od sexuálnej orientácie úplne nezávislý. Keď hranice medzi verejnou (politika, práca, škola) a súkromnou sférou (sexualita, rodina) fungujú primerane, otázka orientácie nemusí hrať žiadnu úlohu. Problém je, že dnes fungujú tieto hranice čoraz menej a preto si štát osobuje právo nanovo ich zadefinovať. Či už tým holandským alebo naopak tým poľským spôsobom.
Udržať hranice
Zodpovednosť zato nesú aj samotní homosexuáli, z ktorých mnohí pociťujú nezadržateľné nutkanie vešať svoju odlišnú orientáciu na nos aj ľuďom, ktorí o nej nechcú nič vedieť. Inými slovami, gayovia nás ťahajú do svojich spální.
Kvôli objektivite však treba dodať, že ani heterosexuáli v tomto nie sú nevinne. Je rozdiel, keď sa zamilovaná baba a chalan držia na prechádzke za ruky, iné je keď sa vášnivo bozkávajú na diskotéke a iné, keď sa vášnivo bozkávajú v preplnenej čakárni u lekára.
Ide tu aj o otázku spôsobov a slušnej výchovy. Ak hranice medzi tým, čo patrí na verejnosť a čo do súkromia, nebudú rešpektovať ľudia sami od seba, musíme si zvyknúť, že do nich bude vstupovať štát. A naše najintímnejšie vzťahy sa spolitizujú.
www.aktuality.sk